Piccadilly Circus, Trafalgar Square

"Piccadilly Circus"
Čo si človek predstaví pri tomto mene?... no niektorí z Vás si povedia, že kamže sa chystám do cirkusu... alebo iné asociácie Vás napadnú... a možno niektorí, teda ja verím, že náš národ je dostatočne vzdelaní a vedia, že "Piccadilly Circus" významný Londýnsky uzol... a je známy hlavne svojimi neónovými reklamnými tabuľami... Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o tomto námestí tak sa môžete dočítať:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Piccadilly_Circus


A teraz sa presunieme pomaličky smerom ku "Trafalgar Square" alebo Trafalgarské námestie...Je to námestie v strede Londýna, ktoré svojim názvom pripomína Bitku pri Trafalgar, ktorá sa odohrala v roku 1805, a tiež víťazstvo bristského námorníctva v Napoleónskych vojnách.
Pre mňa je Trafalgarské námestie spomienkou... plnou holubou (od vtedy ich nemám rada)... Stoja tam stánky, kde si môžete zakúpiť potravu, aby ste tieto "vtáky" mohli kŕmiť. Samozrejme, že sú tam aj iné zvláštnosti tohto námestia a to fontány a samozrejme krásne levy....ktoré sú dobrým predmetom fotenia japonských turistov xiixixiix
Blízko cez cestu od námestia sa nachádza "National Gallery" Narodná galéria...moja obľubená, milovníci umenia, čo som aj ja by si nemali nechať újsť príležitosť navštíviť túto galeriu, nachádzajú sa tam diela od známych autorov ako napr. (Diego Velazquéz, Vincent Van Gogh... a iný)

Tower Bridge a Surrey

Tower Bridge

Moje ďalšie kroky po mojej prehliadke Londýna viedli k "Tower Bridge" tzv. zdvíhací most v Londýne nad riekou Temža. Meno dostal podľa "Tower of London", ktoré sa nachádza neďaleko.
Samozrejme troška z histórie:
(keďže ju mám tak rada)

V druhej polovici 19. storočia sa vo východnej časti Londýna začala rozmáhať priemyslová výstavba. V súvislosti s tým bolo potrebné vybudovať nový most cez rieku, ktorý by stál po prúde rieky za mostom London Bridge. Nanešťastie ale tu nebolo možné postaviť tradičný typ mosta, pretože by znemožnil lodnú dopravu do Londýnskeho prístavu, ktorý sa nachádzal medzi mostom London Bridge a Towerom. Tunel pod Temžou (tzv. Tower Subway) bol síce otvorený roku 1870, ale bol určený iba pre chodcov.Roku 1870 bola stanovená Komisia pre zvláštny most alebo tunel, aby sa pokúsila nájsť riešenie tejto dopravnej hádanky. Komisia vyhlásila verejnú súťaž na konštrukciu nového mosta. Zaslaných bolo viac než 50 návrhov, vrátane jedného, od stavebného inžiniera Josepha Bazalgetta. Vyhodnocovanie návrhov však bolo veľmi kontroverzné a víťazný návrh, zaslaný mestským architektom Horace Jonesom, bol vyhlásený až roku 1884. Stavba mosta začala roku 1886 a trvala 8 rokov. Stál približe milión libier. Na prácach sa podieľalo 5 hlavných dodávateľov a 432 robotníkov. Na podporu stability mosta boli na riečne dno položené dva masívne piliere; každý obsahoval viac než 70 000 ton betónu. Kostra veží a mosta samotného bola vybudovaná z viac než 11 000 ton ocele a ako obloženie mosta na ochranu oceľovej kostry, pre vylepšenie vzhľadu bola použitá cornwallská žula a portlandský kameň. Roku 1887 Jones zomiera a na jeho miesto nastupuje Jonesov hlavný inžinier, Sir John Wolfe-Barry. Wolfe-Barry nahradzuje Jonesov stredoveký štýl fasády štýlom viac ozdobným, Viktoriánskou gotikou. Most bol otvorený roku 1894. Slávnostnú ceremóniu zahájil princ z Walesu, budúci kráľ Eduard VII. a jeho žena, Alexandra Dánska.

No a aby som nezabudla ak si zoberiete metro na "Tower hill- District line"zelená linka, je to dosť ďaleko ísť pešo hlavne z centra Londýna, tak by som Vám to odporúčala...po ceste Vás zaujmu tieto maľby na stenách, čo je vlastne pre značka pre turistov, že sa blížite k "Tower of London"- je hrad, kde sa nachádzajú kráľovnine britské korunovačné klenoty a iné šperky...Hrad je otvorený pre turistov počas celého roka... Hrad dal postaviť v rokoch 1066- 1087 Viliam Dobyvateľ ... Hrad bol v roku 1988 zapísaný do zoznamu svetového kulturného dedičstva UNESCO.

Cesta dolu okolo rieky je ako stvorená na prechádzku a ako dobre viete, že ja sa rada prechádzam tak s ruksakom na pleciach a s mapou v ruke a samozrejme s fotoaparátom som sa pohla ďalej... z mosta je pekný výhľad na Temžu a v pozadí sa nachádza vojnová loď "Belfast" aj keď akurát v tom čase bol pre turistov uzavretý, no tomu sa hovorí šťastie, ale až tak veľmi som nesmútila, lebo kedysi dávno jooj zlaté to časy, som spomínanú loď navštívila...
No aby ste sa aj niečo zaujímavé dozvedeli a vďaka wikipédii, ktorú pozná každý dobrý študent vysokej školy sa dozvieme aj o tejto spomínanej lodi:

HMS Belfast bol ľahký krížnik britského vojnového námorníctva – "Royal Navy". Je najťažším britským krížnikom, ktorý bol zapojený do bojov druhej svetovej vojny. V súčasnosti je zakotvený na rieke Temža blízko Tower Bridge a slúži ako múzeum. Toto múzeum, ako posledný veľký vojnový krížnik, spravuje Imperial War Museum. Loď bola spustená na vodu 17. marca 1938 (na deň sv. Patrika) a do služby vstúpila 5. augusta 1939. Krátko po vypuknutí vojny bola poškodená mínou, ktorá poškodila jej trup a zranila niekoľko členov posádky. Táto nehoda vyradila krížnik z prevádzky na tri roky. Medzi jeho najznámejšie akcie patrí účasť v bitke pri Severnom myse, kde potopila nemecký bitevný krížnik Scharnhorst a delostrelecká podpora vylodenia v Normandii. Krížnik bol tiež použitý pri podpore síl OSN v čase kórejskej vojny. Loď bola vyradená z prevádzky 24. augusta 1963 a roku 1971 bola zakúpená pre Imperial War Museum za 1 £. Bola odvlečená do nového kotviska v Symon's Wharf na Temži a 21. októbra toho istého roku pri príležitosti osláv bitky pri Trafalgare sprístupnená verejnosti.

Tu moja cesta Londýnskymi pamiatkami končí, totiž som mala na večer dohodnutú schôdzku v mojej bývalej rodinke, kde som pred 7 rokmi pracovala ako au pair. Takže pekne krásne som zobrala prvé metro, ktoré bolo na blízku a cestovala som na Waterloo station. A odtiaľ vlakom až do New Malden čo, je vlastne malé mestečko v časti Londýna tzv. "Surrey". Zo stanice Waterloo (je to približne 20 minút vlakom....)
By ste neverili, ako som sa na nich tešila na moju rodinku, kde som prežila dva krásne roky života (2000-2002), nevidela som ich približne 5 rokov... ani som si nevedela predstaviť ako vyrástli... aj keď išla som tam s tým, že môj kedysi malý Luigi má teraz 183cm, a Hannah kedysi malé dievčatko vyrástla na mladé žieňa v terajšej dobe študentka histórie na Oxforde (som na nich oboch pyšná).
Už na zmienenej stanici... moje pocity boli ako keď som po prvýkrát sa viezla vlakom... všetko bolo také isté... len ja viem, že som o niekoľko rôčkov staršia...a samozrejme múdrejšia xixi...Už pred domom v New Maldene, pred vstupom do domu som si vychutnávala starú dobrú vôňu, na ktorú sa nedá zabudnúť a to vôňú "bobkového listu", ktorý im rastie pri dome..
Všetko bolo ako kedysi dávno...ako keby sa tam čas zastavil... ale nebolo to tak... človek vidí ako stárne na deťoch.....
Poznámka: New Malden je mestečko, ktoré sa nachádza asi 10 minút autobusom od "Wimbledonu" mesta, ktoré každý pozná kvôli tenisu...(teda až na jednú osobu, čo som spoznala v Španielsku xixix)

tak a tu som na fotke s Luigim a Imogen (jeho mamina a moja bývala "boss")
















samozrejme aj s Hannah...


Po dobrej večeri a samozrejme na druhý deň moje cesty zaviedli do centra New Maldnu a potom ešte do ďalšieho mestečka, ktoré sa volá "Kingston Upon Thames": mesto je známe svojimi zvalenými červenými telefonnými búdkami.

Kingston je malé mestečko ale majú tam úžastné nákupné stredisko...volá sa "Bental shopping centre" - má asi tri alebo štyri poschodia... a nájdete tam všetko možné od výmyslu sveta.... V Londýne je veľa obchodných centier tohto typu ale konkrétne s týmto ma spája veľa spomienok...Takže ak niekedy navštívite práve toto mesto, nezabudnite navštíviť toto nákupné centrum ( majú tam supišne zľavy ("BOGOF-buy one get one free" - kúp si jednu vec a druhú dostaneš zdarma)... takéto zľavy su dosť bežné po celom Anglicku xixiix

London Eye a iné

London Eye

Pri prechádzke okolo rieky "Thames" Temže sa dostaneme k "London Eye" tzv. Londýnske oko.
Trošku z histórie "London Eye":
Koleso s úctyhodnou výškou 135 metrov si okamžite po otvorení získalo srdcia konzervatívnych domácich a pritiahlo milióny turistov. Sám premiér Tony Blair bol pri tom, ako sa po prvý raz rozkrútilo presne na prelome rokov 1999 a 2000. Istý čas sa práve preto hrdilo menom Millenium. Pod unikátne dielo, ktoré začiatkom októbra získalo cenu za najväčšiu turistickú atrakciu na svete, sa podpísalo šesť architektov. Koleso má zavesených 32 presklených kabínok a celý okruh zvládne každá z nich za pol hodinu. Konštrukcia váži 1 700 ton a záverečné dvíhanie museli pre technické problémy dvakrát opakovať. Zaujímavosťou je, že najdôležitejšiu súčiastku, otočný hriadeľ, vyrobili v Česku. Denne ho navštívi takmer desaťtisíc ľudí a za rok ich je takmer tri a pol milióna. Zo sklenenej kabínky je za ideálneho počasia dovidieť až 40 kilometrov za mesto. Takých dní je však málo. Londýnske oko však postavili na dokonalom mieste.
Ak chcete ísť na Londýnske oko pripravte sa na dlhé rady, ktoré tam stoja od rána do večera...takže ak si ch cete byť istý, že sa na túto atrakciu dostanete odporúčam Vám kúpiť si lístok dopredu.. aby ste sa vyhli zbytočnému sklamaniu:)





Moja cesta Londýnom pokračuje okolo rieky "Thames" Temže, ďalšiu pamiatku, ktorú by ste určite nemali pri vašej obhliadke, hlavného mesta Anglicka, vynechať a tou je "Daliho muzeum" a hlavne jeho typicky Daliovske sochy, ktoré sú jednoducho nepriehľadnuteľné... ako napr. "Hodiny v podobe nohy" alebo slony s neuveriteľnými tenkými a dlhými nohami či iné...


Ak ste sa rozhodli ako prejsť Londýn po svojich nôžkach, (a ak máte dobré pohodlné topánky..) kam Vás len zanesú, tak robíte dobre... a hlavne okolo rieky Thames nájdete veľa zaujímavých vecí ako pri vašich potulkách. Ja som ešte blízko Big Ben našla známu sochu "Boadicea"
Kto niekedy čítal históriu Anglicka, tak sa tam určite dočítal o kráľovnej "Boadicea"...

59 A.D.

BOADICEA: keltská kráľovná, manželka keltského vladára, Rimania sa rozkladali, oberali Keltov o pôdu , masívne vypaľovanie, keltské násilie- zabitie Rimanov, Rimania priniesli písmo, tradície (legendy- Kelti- ústne), abecedy vzdelanosti, mestá, právny systém, prosperita, mier, zobrali slobodu, najvyšší úradníci-R.

Big Ben a House of Parliament

"Big Ben a House of Parliament "

Moje putovanie Vás ďalej zavedie k ďalšej pamiatke, ktorú je jednoducho nemožné vynechať a je ňou "Big Ben" alebo Hodinová veža Westministerského paláca.
Historia:
Meno "Big Ben" sa v bežnej reči používa pre celú vežu, no v skutočnosti je to meno najväčšieho zvonu, ktorý sa vo veži nachádza. Tento zvon vždy odbíja celú hodinu. Tento názov parlament vymýšľal dovtedy, kým naň neprišli. Traduje sa, že zvon je pomenovaný podľa jedného zo staviteľov paláca Sirovi Benjaminovi Hallovi. Iná teória tvrdí, že zvon pomenovali podľa jedného z najznámejších zápasníkov a boxerov 19. storočia – Benovi Cauntovi. Hodinová veža bola postavená podľa návrhu architekta Sira Charlesa Barryho pri rekonštrukcii pôvodného Westminsterského paláca, ktorý bol zničený pri požiari v roku 1834. Veža je navrhnutá v neogotickom slohu. Je vysoká 93,3 m a do výšky 61 m je postavená z tehál spevnených kameňom. Do zvonice vedie 334 schodov. Hodiny sú povestné svojou spoľahlivosťou.
"House of Parliament" - kde zasadá britský parlament...Britský parlament sa skladá z dvoch snemovní a to "House of Lords"- Snemovňa lordov a "House of Commons"- Dolná snemovňa. Vždy ma plietlo, že budovy parlamentu sa spájanú s Westminsterským palácom, keď tam žiadny palác nie je. Akoby mi čosi unikalo, akoby som prehliadla palác a videla len parlament alebo naopak. Až pred cestou do Anglicka som si v tom urobila jasno. Na mieste, kde dnes stojí parlament, stál kedysi kráľovský palác, postavený ešte v 11. storočí a neskôr rozšírený o Westminster Hall. Celý palác ľahol popolom pri požiari, zachovala sa z neho iba Westminster Hall a jedna kaplnka. Na jeho mieste postavili v 19.st. dnešné budovy. Preto sa dnes parlament nazýva oficiálne The Palace of Westminster.




V










Od parlamentu sa posunieme trošku ďalej, v parčíku v hornej časti námestia pred parlamentom je socha Winstona Churchilla - aby na ňu nesadali holuby a nešpinili ju, prechádza ňou slabý elektrický prúd.




Oproti parlamentu sa nachádza "Westminster Abbey" Westminsterské opátstvo, vedľa neho je malý kostol sv. Margaréty, oficiálny kostol Dolnej snemovne a svadobný kostol anglickej aristokracie, svadbu tu mali aj Clementine a Winston Churchillovci.

Londýn 1. deň

Na druhý deň som sa po dobrých raňajkách vybrala do centra Londýna...Ako som už spomínala predtým existuje viacero spôsobov ako sa dostať do centra...
1. A to autobusom tzv. "Doubledecker"jedna cesta stoji okolo 1-1,20 libier ale oplatí sa kúpiť si jednodňový lístok na autobusy tzv. "Bus pass" ten stojí okolo 4 libry na 4-6 zón a môžete ho využiť na všetky autobusy v rámci Londýna.
2. Ďalší spôsob cestovania po Londýne je využitie vlaku ale v tom je nevýhoda že nie všade sa dá nim dostať. Na vlak si môžete kúpiť jednosmerný alebo spiatočný lístok na cestu kam cestujete. Alebo sa dá kúpiť tiež "Travelcard" čo je cestovný lístok, ktorý stojí okolo 7 libier na deň a môžete ho využiť, na vlak, metro a ešte aj autobus...Ja som ho využívala, lebo je to rýchlejšie aj keď drahšie.
3. Tretí spôsob cestovania je metrom "Tube" a ako sa už zmienila na metro je možné použiť už zmienenú Travelcartu alebo si tiež môžete kúpiť iba lístok na metro a cena závisí od toho ako dlho cestuje a kam..
4. Štvrtým spôsobom cestovania je "taxíkom", aj keď tento spôsob dopravy by som Vám veľmi neodporučovala, lebo to by ste museli byť prinajlepšom synom resp. dcérou Onassisa.
5. Piatym a posledným spôsobom (a hlavne keď ste už využili niektoré zmienených prostriedkov
aby ste sa dostali do centra...) je tzv. "peškovanie" alebo za pomoci vlastných nôh. Tento spôsob by som Vám vrele odporúčala, lebo keď človek chodí pešo, tak objaví veľa zaujímavých vecí, čo bolo aj v mojom prípade. A hlavne Vás to lacno vyjde.
Nejaké malé rady čo by ste si nemali zabudnúť na takejto ceste:
1. Hlavne seba: byť oddýchnutý a mať veľa energie na dlhý a náročný deň naháňania sa za históriou a slávnymi osobami xixi
2. Nezabudnúť si dobrú a podrobnú mapu mesta a plus na prvej metre stanici je potrebné si zobrať Metro mapu.
3.Zabaliť si nejakú svačinku najlepšie poslúžia tzv. papierové londýnske sendviče.
4. Samozrejme nejaké to pitivo (vodu, kolu, redbull (čo je dobré na energiu xixi), alebo iné každý podľa toho čo má rád..)
5. Potom určite načo nezabudnúť tak to je dáždnik alebo pršiplášť (no dosť často tu prší.. takže bez dáždnika do Londýna ani nechodte xixi) a boty do dažďa.
6. Samozrejme foťák na zaznamenanie všetkých pekných momentov...
7. Ďalej niekoho kto Vás bude fotiť...respektíve vždy nájsť niekoho kto by vás odfotil...ak ste taký vlk samotár ako ja xixi
8. Ešte pred príchodom si kúpiť cestovnú príručku danej krajiny, aby ste vedeli, čo všetko sa dá v danej krajine vidieť, respektíve objaviť čo tam ešte nie je a doplniť vlastného cestovateľa ten poznatok xixiix
9. Spraviť si pred príchodom podľa príručky "itenerary" alebo tzv. plán cesty... čo by ste chceli navštíviť a čo nie. Londýn je totiž taký veľký, že sa to nedá vidieť všetko za niekoľko dní..
10. Tak a tento bod nechávam na každého z vás... individuálne čo už každý bude potrebovať..

Moje prvé kroky v Londýne ma viedli na známe námestie "Leicester square" bolo to úžasné som sa cítila ako malé dieťa, ktoré dostane novú hračku aj keď som tam už veľakrát bola... no všetko som vnímala ako po prvýkrát. S večným úsmevom na tvári som sa túlala námestím a pozerala s úžasom na diskotéku "Equinox" kde sme kedysi trávili naše voľné víkendy, či už mená slávnych ľudí vyrytých na chodníku slávy tohto slávneho námestia.

"Leicester square"
Na zemi sú vyznačené vzdialenosti z Londýna do krajín, ktoré kedysi tvorili Britské impérium.

Na námestí sa nachádza množstvo kín, čo z neho robí jedno z najväčších centier zábavy v Londýne. Takmer všetky britské filmové premiéry sa odohrávajú v jednom zo štyroch hlavných kín na Leicester Square. Medzi najznámejšie kiná na námestí patria:

• Odeon Leicester Square: dominuje východnej strane námestia. V roku 1999 tu bol inštalovaný prvý digitálný projektor v Európe. Sála má kapacitu 1700 miest. Susedné kino Odeon Mezzanine má 5 sál, z toho každá je pre 40–50 divákov.
• Empire: sa nachádza na severjnej strane námestia. Je to druhé najväčšie kino na námestí. Jeho hlavná sála má kapacitu 1300 divákov. Nachádzajú sa tu taktiež dve menšie sály pre 350 a 77 divákov.
• Odeon West End: Je menšie kino na južnej strane námestie. Nachádzajú sa v ňom dve sály pre 1000 divákov. Využíva sa najmä na menšie premiéry.
• Vue: Nachádza sa na sverovýchodnom rohu Leicester Square. Pôvodone bolo majtkom filmovej spoločnosti Warner Brothers a premietali sa tu iba filmy materskej spoločnosti. V roku 2004 prevzala kino spoločnosť Vue.
• Prince Charles Cinema: Kino s lacným vstupným pre popremiérové premietanie a pre kultové filmy ako napr. Rocky Horror Picture Show a iné.

Okrem iného sa na námestí nachádzajú rôzne búdky, ktoré predávajú v deň predstavenia lístky na muzikálové produkcie vo West Ende za polovičnú cenu. Taktiež sa tu nachádzajú kluby, hotely a rôzne módne reštaurácie. Leicester Square je aj sídlom mnohých rozhlasových staníc, ktoré vysielajú z budovy GCap Media.

Cesta do Londýna

Moja cesta za dobrodružstvom začala, 29. septembra 2008, (vlastne ani nie bolo to už asi mesiac predtým, keď som si kupovala lístok....aké je to jednoduché v terajšej dobe, pozrieš let kúpiš si letenku a letíš, no nie vždy to bolo také jednoduché... Na posledy keď som bola v Londýne, tak ešte sme mali vízovú povinnosť, a tak pred odletom do Londýna som musela pekne krásne do Bratislavy na ambasádu a pýtať si víza... Ja som bola jedná z tých šťastných ľudí čo som ho aj dostala xixi) na letisku v Bratislava na letisku Milana Rastislava Štefánika, kde som prišla veľmi skoro ráno a tak ako správny pasažier som čakala kým budú vyvolávať náš let.... a z tohto vznikla táto pekná fotečka xiix...
a ešte aj táto starý dobrý Štefánik... kto by ho nepoznal z našej duchaplnej histórie


Pri tom mojom čakaní na letisku som sa zoznámila s jednou slečnou, ktorá tiež cestovala do Londýna aj keď jej konečná stanica nebola Londýn, ale nejaké malé mestečko asi tri hodiny autom od hlavného mesta. A keďže som si nezapamätala jeho meno takže ho vynechávam...
Vďaka tejto slečne prešli dve hodiny letu rýchlo... Nazvime ju Zuzana, pekné slovenské meno, ktorá sa vracala späť po dvojtýždňovej dovolenke na Slovensku. Zuzana bola dosť prekvapená, že ja sa chystám do Londýna na dovolenku.. a to mimo sezóny len tak si odskočiť z našej krásnej Slovenskej zemi za ďalekú mláku do kozmopolitného mesta akým je Londýn. Do mesta slávneho Shakespeara, Henryho VIII, môjho obľúbeného Harry Pottera či iných...
Veď ani ja sama som ešte tomu nemohla uveriť, že sa idem opäť pozrieť po toľkých rokoch. Keby mi to niekto povedal minulý rok tak tomu ani veriť nebudem... ale keďže náš život je plný prekvapení a výziev a preto som sa na túto moju priam dychtivo tešila.
Po dvoch hodinách cesty som úspešne živá a zdravá pristála na letisku Stanstead.
Poznámka: Letisko London Stanstead je medzinárodné letisko, vzdialené asi 55 km severozápadne od Londýna. Využívajú ho hlavne nízko nákladové letecké spoločnosti, ako napr. SkyEurope, Ryanair alebo EasyJet. Je tretím najrušnejším letiskom v dosahu Londýna, hneď po letiskách Heathrow a Gatwick. A tiež je umiestnené trošku mimo centra... ale nebojte ak sa rozhodnete niekedy cestovať práve na toto letisko... komunikácia medzi letiskom a centrom je celkom dobrá niekolkokrát za deň tam premávajú autobusy spoločnosti "Stanstead Airport bus" je to asi hodinku do centra približne. Alebo môžete využiť na prepravu do centra vlak alebo London underground alebo tzv. Tube (metro).
Teraz trošku z histórie: Londýnske metro je najstarším podzemným dopravným systémom na svete. Prvý podzemný úsek tohto metra bolo používaný už v 19.stor. a to konkrétne v roku 1863. V súčastnosti má 12 liniek, metro obsluhuje 275 staníc a viac ako 408 km liniek. A ešte takú pikošku metrom prejde denne okolo 3,4 milióna cestujúcich.

Moja cesta ďalej pokračovala autobusom na ďalšie letisko a to Heathrow a tam som sa mala stretnúť s manželom moje najlepšej kamarátky Evky, ktorých som nevidela už asi 3 rôčky takže si viete predstaviť aká som bola "excited". Letisko Heathrow má 5 terminálov..a ja som sa s Jasom mala stretnúť práve na tomto poslednom T5, kde on pracuje. Takže kým som sa dostala z T1 na T5 musela som využiť pohostinstvo metra... (ak chcete pohodlne cestovať v metre a v akomkoľvek dopravnom prostriedku tak si noste zo sebou maličku batožinu, čo mne prišlo vhod, človek totiž toho tak veľa nepotrebuje na týždenný pobyt v akejkoľvek krajine).

Na T5 som dostala sms od Evky, že budem musieť počkať kým Jas skončí prácu a tak som si poslušne sadla na prvú lavičku, ktorú moje oči uvideli a čakala som.... Bol práve čas obeda a tak sa pri mne na lavičke pomaly začali pridávať ďalší ľudia... a čo ma už neprekvapilo (po mojej predchádzajúcej skúsenosti v Londýne), som počula známe jazyky a to slovenčinu, čestinu a polštinu... boli to slečny, ktoré pracovali práve na tomto letisku... ja som sa tvárila radšej, že nerozumiem (nieže by som si nechcela pokecať s ľuďmi s mojej domoviny ale jednoducho vyzerali oni na to, že by sa im veľmi nepáčilo...moja malá rada "ak pôjdete niekedy do Londýna davájte si pozor, čo hovoríte, lebo sa môže ľahko stať, že vám budú veľmi dobre rozumieť") a čítala som si ďalej moju knižočku "Nada". Po asi 45 minutoch dorazil Jas a išli sme k nim domov. Evka a Jas bývajú asi 15 minút od letiska...takže naša cesta autom prebehla coby dup...

U Evky doma ma privítal dupot malých nôžiek Tarana a krásny úsmev večne smejúcej sa Gii. A hlavne boli to super pocity vidieť moju najlepšiu kamarátku Evku po niekoľkých rokoch. Jednoducho čo som si mohla viac priať. No uznajte vy sami nemá krásne deti....

V každom prípade ja som bola z nich celá unesená aj mi bolo ťažko potom odísť ale o tom neskôr...